Otázniky sú všade‚ a tu je ich ešte viac!

Diabolský trojuhoľník, v oblasti často nazývanej Diablovo more, sa rozprostiera východne od Japonska smerom k ostrovu Wake, potom na juh ku Guamu a späť k Japonsku. Neobvyklé lietajúce objekty tu boly pozorované už v minulom storočí. 

V palubnom denníku lode Vulture je pod dátumom 15. mája 1879 záznam o pozorovaní obrovského rotujíceho svetelného kruhu, ktoré tú noc loď sledovalo. Posádka bola značne znejistiná, zvlášť keď kapitán Pringle nebol schopný zvláštne teleso identifikovať či vysvetliť svojim mužom dôvod jeho výskytu. Podobný žiariaci kruh pozorovala tri dny po Vianociach v roku 1893 tiež vystrašená posádka lode Punta. 

Zaujímave jé že jedno majú bermudský trojuhoľník a diabolský trojuhoľník společné. Viacerí letci a námorníci nahlásili v týchto oblastiach značné rušení, ktoré postihlo ich navigačný a komunikačný systém. Vysielačky 
tu vypovedajú službu a strelky kompasu sa roztáčajú okolo osi.

Kompas je základným navigačným prístrojom. Jeho strelka neukazuje k zemepisnému severnému pólu, ale k magnetickému severnému pólu. Existujú však dve miesta, v ktorých strelka ukazuje presne k zemepisnému severnému pólu. Jedno leží východe od Floridy, druhé v blízkosti Japonska. Obe miesta ležia témer naproti sebe na opačných stranách severnej pologule. 

Japonskích činiteľov , znepokojujú zprávy o magnetických poruchách vyraďujúcich z prevádzky elektronické aparatúry lietadlá a lode. Preto vyslali na toto mieste špeciálnu loď aby preskúmala tu uskotočnilo vedecké merania.

Experti na palube Kaivo Maru 5-Ban boli vybavení najmodernejším zariadením. Výsledky šetrení sa ale nikdy nikdo nedozvedel, protože ich 210 tonová loď, ktorá sa vydala na cestu v auguste 1952, bez stopy zmizla. Záchranné čaty neobjavili žiadnu olejovú škvrnu na hladine, žiadne trosky a nikoho z tridsať jeden mužov na palube nenašli. 

Sigeru Jasukawa, pracujúci na správe lodnej dopravy, je presvedčený, že výzkumná loď byla pohltená neznámou silou, ktorá má souvislosť so zprávami o náhlych prílivových vlnách a UFO". 

Let, ktorý v noci 12.februára 1974 uskutočnili podplukovník C. F. Zangas a kapitán R. J. Elting, vôbec nebol pre oboch mužov obyčajná záležitosť. Keď so strojom Grumman A-6A Intruder križovali oblohu vo výške takmer 14 
000 metrov, uvideli tri žiariace UFO. Podľa odhadu kapitána Eltinga sa objekty pohybovaly rychlosťou Mach 3, teda trikrát rychlešie ako zvuk. Pritom sa žiadny zo záhadných spoločníkov neobjavil na radare. Po chvíli žiariace trio prudko nabralo výšku a zmizelo z dohľadu.

 

Na takéto niečo odpoveď neexistuje a možno ani nebude je to proste záhada.