Otázniky sú všade‚ a tu je ich ešte viac!

Čipekve - vodný lev
O existencii vodného leva hovoria viaceré svedectvá, a dokonca sa na neho usporiadal aj lov. Prvú správu o netvorovi v Kongu priniesol Švéd J. C. Johansson už v roku 1932, ktorý tu bol na loveckej výprave v provincii Kasai. 

Lovci vtedy sledovali dvoch slonov, ktoré zastali pri rieke. Johanssonov pohľad však skĺzol na monštrum - s hlavou hada, ktoré bolo dlhé asi 15 metrov a malo mohutný chvost. Monštrum však veľkou rýchlosťou utieklo do neďalekého močiara, kde ho neskôr opäť spozorovali, ako žerie mŕtveho nosorožca. Potom sa neznámy jašter skryl v hlbokej vode. 

V Kongu ho miestni domorodci nazývajú čipekve, čiže vodný lev. Vedia o ňom už od nepamäti, a popisujú ho ako jaštera s hlavou hada, ktorý má v tlame plno ostrých zubov, a hlavu má ozdobenú akýmsi rohom. 

Vodný lev je však známy aj v susednej Zambii, kde ho miestni obyvatelia nazývajú – oj majma, čo v preklade znamená tiež vodný lev. Prvým Európanom, ktorý v Zambii spozoroval záhadného vodného leva bol v roku 1907 nemecký etnograf Hans Schomburg. Vtedy doslova naliehal na rôzne inštitúcie, aby poskytli peniaze na odchytenie tohto záhadného tvora. 

Schomburg však neuspel, a k jazeru Bangweulu, kde prvýkrát spozoroval jaštera, sa vrátil v roku 1932, kedy sa mu podarilo odfotografovať mláďa vodného leva. Prírodovedci však označili fotografiu za podvod, a dodnes sa vedú vážne spory, či je naozaj pravá. 

Nasledovníkom Schomburga, ktorý chcel vodného leva aj chytiť, bol sovietsky etnograf Leonid Kulik. Expedícia, ktorú sám zorganizoval, mala k dispozícii aj hydroplán, no napriek tomu sa im vodného leva podarilo vidieť len raz. Chceli ho chytiť pomocou návnady – na brehu mali ôsmych hrochov, to sa im však nepodarilo. Pri prvom a zároveň poslednom pozorovaní ho nestačili ani vyfotografovať, aj napriek tomu, že vodný lev zmizol pod hladinou s jedným hrochom z návnady. 

V päťdesiatych rokoch minulého storočia klesol počet pozorovaní vodného leva v Zambii, no hladinu opäť rozvíril v roku 1980, keď ho pri jazere Bangweulu pozoroval Frank Kent so synom z Nového Zélandu, ktorých sprevádzal miestny domorodec. Jaštera prilákalo k brehu stádo kráv. Z ničoho nič sa vynoril spod hladiny jazera, chytil jednu kravu, a zmizol opäť pod hladinou. Jeho veľkosť odhadol Frank Kent s domorodcom na desať metrov. 

Netvor zo Švédska
Aj Európa má svoje monštrum, ktoré je menej známe ako napríklad Lochnesská príšera - Nessie. Je ním záhadné obrovské zviera, ktorého domovom je švédske jazero Stor sjön – piate najväčšie jazero Švédska. 

Prvýkrát ho spozoroval rybár Ragnar Björk v roku 1973, kedy sa člnom plavil po jazere. Pred sebou zbadal vo vode akýsi „kmeň stromu“, ktorý chcel odsunúť. V tom sa však spod hladiny vztýčilo monštrum s hadím krkom. So svojím veľkým chvostom prevrhlo rybárov čln, no tomu sa našťastie nič nestalo – doplával bezpečne na breh. 

Svedkov tohto podivného vodného tvora bolo viac ako štyristo. Patrí k nim aj pilot malého lietadla Hans Borgsen, ktorý prevádzkuje vyhliadkové lety nad jazerom. Monštrum zazrel aj spolu s jednou turistkou nad zátokou Brunfloviken. Obidvaja ho popísali ako tvora, ktorému bol spod hladiny vidieť tri výrazné hrby. Po spozorovaní lietadla sa však tvor vyplašil. Podľa pilota plával rýchlosťou až 75 kilometrov za hodinu. Záhadu, čo žije vo švédskom jazere Stor sjön sa však doteraz nepodarilo vyriešiť. 

Tajomný tvor z Južnej Ameriky
Správy o záhadnom tvorovi, ktorý sa podobá na veľkého leňocha, sa šíria vo viacerých juhoamerických štátoch – v Ekvádore, Argentíne, Chile, či Brazílii. Podľa miestnych domorodcov je tvor dlhý asi dva metre a dokáže sa postaviť na zadné nohy. Na nohách má veľké pazúry, a napriek tomu, že sa živí listami zo stromov, dokáže byť nebezpečný. 

Domorodci ho nazývajú mapinguari, a podľa nich je vraj nezraniteľný. Šípy, oštepy, ba ani výstrely z pušky ho vôbec neusmrtia. Okrem toho šíri okolo seba aj nepríjemný zápach, ktorého keď sa človek nadýcha, upadne do bezvedomia. 

Záhadu okolo veľkého leňocha sa pokúsil rozlúsknuť Francisco Moreno z múzea v La Plate. V Chile sa totiž našli v jaskyni Ultima Esperanza dva kusy vysušenej červenohnedej kože s kostenými výrastkami. Ukázalo sa, že koža patrila pravekému leňochovi, ktorý sa volal mylodon. Nesmrteľnosť leňocha sa vysvetlila tým, že na chrbte, ale aj v iných častiach tela, mal hrubé podkožné doštičky, ktoré vytvárali akýsi prirodzený pancier. Zaujímavo mal usporiadané aj svoje rebrá, a tajomné zviera, sa tak zdalo byť pre domorodcov nesmrteľné. Najzraniteľnejšie miesto mal v oblasti brucha. 

Ako je však možné, že mylodon stále žije v oblasti Južnej Ameriky, keď sa už dávno považuje za vyhynuté praveké zviera? Prírodovedci zbierajú ďalšie dôkazy, a možno sa dočkáme aj toho, že mylodona vyhlásia za „ohrozený praveký druh“. 

Praveký vtákojašter v strednej Afrike?
Podľa francúzskeho bádateľa a lovca Mauriceho de Chatteleuxa, ktorý bol v roku 1920 v strednej Afrike, sa podľa výpovedí domorodcov nachádza tvor, ktorého miestni popísali ako „lietajúceho krokodíla“. Volajú ho kongamato, čiže prízrak smrti, alebo lietajúca lebka. 

Domorodci hovoria o príšere so šedou obrovskou kostnatou hlavou, ktorá má očné jamky prepadnuté, akoby bez očí. Má veľké blanité krídla ako netopier s tlamou plnou ostrých zubov. Popis sa hodí na prehistorického jaštera. Biológovia však tvrdia, že to nie je možné, pretože ten žil na prelome triasu a jury, a vymrel teda pred mnohými miliónmi rokov. 

V roku 1933 bol však týmto vtákojašterom napadnutý uznávaný britský zoológ Steve Sanderson, keď sa brodil riekou v oblasti Angoly. Vtedy ho asi zachránilo len to, že sa duchaprítomne skryl pod hladinou rieky. Za ďalšie overené pozorovanie kongamata sa dá považovať svedectvo zoológa Johna Browna, ktorý v roku 1956 na svojej expedícii v Zambii videl dvoch vtákojašterov na vlastné oči. Podľa svedectiev domorodcov sa v hlboko v močiaroch nachádzajú doslova ich celé kŕdle. 

Vysvetlenie prírodovedcov
Popis zoológov hovorí jasnou rečou – pravdepodobne sa jedná o pravekého lietajúceho jaštera druhu Dimorphodon macronyx, ktorý žil zhruba pred 200 miliónmi rokov. Bol to veľmi dravý jašter, a dokázal uloviť zvieratá omnoho väčšie ako bol on sám. Biológovia sú mu už na stope, a čas ukáže, či je možné, aby v dnešnej dobe ešte žil prehistorický jašter. 

Niektorí biológovia sú však stále skeptickí, pretože podľa nich to nie je možné, a kritizujú „svojich“ kolegov, že zavádzajú ľudí. Sú však i takí, ktorí nesedia doma len so založenými rukami. Práve kryptozoológovia by mohli prísť s odpoveďou, či praveké tvory môžu naozaj existovať. Ak áno, potom bude potrebné prehodnotiť Darwinovu evolučnú teóriu o pôvode druhov.